Tento článok nemá byť hanením nikoho. Možno však práve tieto riadky
niekomu pomôžu a otvoria mu srdce.
Verím tomu, že obaja moji rodičia ma ľúbia. Ja ako ich dieťa, som
vďačná zato, že mi rodičia dali život a ďakujem im, že tu na svete vďaka
nim môžem byť.
Avšak ešte ako dieťa som si všimla, že veľa mojich negatívnych
vlastností je v maminom podaní spojených s mojim otcom. Si taká
a hentaká ako tvoj otec! Počula som to toľkokrát, až sa to pre mňa stalo
rovnakou samozrejmosťou ako dýchanie.
Akože ruku na srdce, kto kedy svojmu dieťaťu nepovedal niečo podobné? Domnievam
sa, že raz za čas sa to stane takmer v každej domácnosti. A práve tu
by som chcela poprosiť všetkých rodičov, aby sa to snažili zo svojho repertoára
odstrániť. Dieťa je predsa z polovice otec a z polovice mama.
A samozrejme všetky generácie pred nimi z oboch strán. Je teda
normálne, že má vlastnosti po oboch. Ako sa má cítiť takéto dieťa, keď na neho
kričíte alebo mu vyčítate, že je ako jeho vlastný rodič? Každé dieťa svojho
rodiča automaticky miluje. Ako zraňujúce to musí byť?
Vážte si svojho partnera skrz svoje deti. Ľúbte v nich to
najlepšie z vás...
Môj otec nie je dokonalý, rovnako ako nikto na tomto svete, ale vždy
mi kládol na srdce, že si mám mamu vážiť, pomáhať jej a hovoril o nej
s láskou.
Z nejakého dôvodu ste si svojho partnera predsa vybrali...
Keď sa nad
tým takto zamyslíme, ktoré dieťa získa o svojich rodičoch lepšiu predstavu?
Alebo inak... Ktoré dieťa sa nemusí rozhodovať, ktorému rodičovi bude držať
stranu? Dieťa by sa nemalo dostať do pozície, kedy si musí vybrať medzi jedným
a druhým, to po deťoch nemôžeme chcieť.
Hovorme
o svojich partneroch s láskou.
To, že vám váš bývalý partner ublížil, je váš partnerský
problém. Do toho deti nič nie je. Ak sa rozídete, stále ostávate otcom
a matkou, rodičovské puto ostáva nedotknuté... Je dôležité, aby ste vo
svojich deťoch rešpektovali svojho partnera, vráťte sa vnútorne na začiatok
vášho vzťahu a s touto spomienkou pozerajte na svoje deti.
Romi