Košík
0
0,00 €
Moja zmena pohľadu na ZOO
13.12.2018
Možno je to smutné, ale keď som bola menšia, tak ako každé dieťa, zbožňovala som cirkusy a zoo. Niekedy v puberte som moju malú sesternicu zobrala po dlhšej dobe do jedného takéhoto cirkusu a z predstavenia zvierat sa mi urobilo zle. Ako som sa mohla ako dieťa na toto pozerať? Viac som do cirkusu nevkročila a názor som si utvorila úplne jasný. K zoo som však pristupovala inak. Áno, malé pavilóny som pokladala za otrasné, ale ak mali zvieratá z môjho pohľadu lepšie podmienky, chodila som do zoo rada. Aj pre deti mi to prišlo vždy ako skvelý program. S takýmto názorom som prišla aj tohto roku do Indonézskej džungle. Divoká príroda je samozrejme lepšia, ale zoo aspoň ako záchranca zvierat pre tie, ktoré vymierajú, mi prišlo stále fajn nápad. S týmto názorom som z Indonézie aj odchádzala. Ľudia! "Žiadne extrémne názory, občas sú kompromisy predsa fajn..." tvrdila som. Dnes nerozumiem, ako som to mohla vôbec vypustiť z úst.
Od návratu z Ázie neuplynula zatiaľ tak dlhá doba. O tom, čo som v Ázii robila a viac o dobrovoľníckom programe, ktorého som sa tam zúčastnila, napíšem neskôr.
Ale teda... Pri odchode som si v hlave tak sumarizovala, čo mi pobyt v džungli a na opustených ostrovoch počas dobrovoľníckeho programu dal. Našla som nejaké pozitíva, ale ozaj som nemala pocit, že by som pre našu planétu toho urobila nejako veľa. OK, tak to bol aspoň pekný výlet. Superdobrovoľnící nám síce hovorili, že úplne stačí, že sme to tam videli a koliečka v hodinkách sa začnú otáčať samé, moc som im neverila.
Dnes to vidím inak. Všimla som si na sebe, že som od návratu omnoho viac citlivá na správanie ľudí k prírode. Nato, čo považujeme za prirodzené, dokonca za dobré. A do jednej z týchto kategórií patrí aj môj názor na zoo. Odvtedy, akonáhle na mňa vyskočí hocikde na sociálnej sieti, ako bol niekto s deťmi v zoo a čo všetko tam videl, búri sa mi z toho krv v žilách. Áno, ja si uvedomujem, že niektoré zvieratá treba chrániť. Pravdepodobne ich treba chrániť preto, lebo my sami ľudia sme ich doviedli do bodu, kedy vymierajú. Pýtam sa však... Načo nám je akýkoľvek druh zvierat, hoc vymierajúceho, zavretého kdesi v zoo v klietke? Čo z toho života a z toho, že je tento druh zachránený, má to dané zviera? A čo máme z toho my ľudia? Dobrý pocit, že udržujeme niekoho umelo pri živote? Za akú cenu prosím vás? U nás v ľudskom svete, keď niekoho niekam zatvoríme, robíme to za nejaký zločin a daný objekt voláme väzením. Prečo je to u zvierat inak?
V džungli som z divokých zvierat nevidela veľa. Sú nato dva dôvody. Prvý je ten, že my ľudia dané zvieratá zabíjame, nehovoriac o ničení prírody a zvieratá tým pádom nemajú kde žiť. Druhým dôvodom je fakt, že skutočne divoké zviera vám málokedy dá príležitosť ho vidieť. Zviera nemá záujem ukazovať sa vám. Ak sa vám čosi takéto podarí, máte v podstate ohromné šťastie. Zvieratá v ich prirodzenom prostredí sa ľudí boja. Akonáhle zviera od vás neuteká, buď je extrémne zvedavé alebo čo je pravdepodobnejšie, už si bohužiaľ na ľudí z akéhosi dôvodu zvyklo. Nám sa takto podarilo sledovať z diaľky orangutany. Akonáhle som sa k nim priblížila bližšie, začali ma z korún stromov ocikávať. Mali pravdu, nemala som na ich území čo robiť. Tak som teda ustúpila a dala im pokoj.
Nechcem vás tu presviedčať, že zoo a cirkusy sú zlé a sú len dôkazom toho, akého hnusu sme my ľudia schopní. Dokonca si to vieme aj veľmi dobre obhájiť a ponúkať to ďalej našim deťom ako čosi, čo je normálne. Potom sa niet čo čudovať, že je tento kolobeh a pohľad na vec také ťažké pretnúť. Podľa mňa si k tomuto postoju, tak ako ku každému musí človek prísť sám. A preto, ak ťa článok zaujal, skús sa nad tým aspoň zamyslieť. Odpovedz si na otázky, prečo je dobré, aby sme mali zavreté divoké zvieratá v zoologických záhradách. Ak v tom nájdeš viac pozitív pre ľudí ako pre tie zvieratá, tak sa zamysli nad tým, či je to OK. Možno sa pýtaš, čo s tým urobiť. Ani ja sama momentálne neviem. Môžem len ďalej šíriť môj názor a snažiť sa otvárať ľuďom oči. Hovoriť o tom, aké sú divoké zvieratá krásne, aké šťastné sú, keď sú slobodné. Videli ste niekedy bežať jaguára, pumu, tigre, levy v divočine? Viete koľko kilometrov nabehajú za jeden deň? A teraz sa pozrite na ten výbeh v zoo...
Zobrali sme tým zvieratám všetko. To ako keby naše deti boli ohrozeným druhom a tak by sme ich zatvárali doma s tým, že by sa iní ľudia mohli chodiť na ne pozerať. Hlavne by im bola odopretá možnosť voľby vyjsť von. Nemohli by žiť iný život, len ten za tými štyrmi stenami. Dokedy si myslíte, žeby to vašim deťom stačilo? Tak prečo sa prizeráme a ticho schvaľujeme ako sa to deje iným tvorom? Len preto, že nevedia hovoriť? Ak nebude ľudí, ktorí by mali o zoo záujem, nebude dôvod aby takéto inštitúcie vznikali. Je to len obchod, ktorí my ostatní podporujeme. Čierny trh so zvieratami, točenie obrích peňazí. Na tom všetkom sa zúčastňujeme a podporujeme to. Dokedy?
