Viac menej omylom som sa v jeden deň z víkendu ocitla na cestovateľskom veľtrhu. Nemám rada takéto akcie, z programu ma viac menej nič nezaujalo, ale okolnosti sa naskytli tak, že som tam predsa len skončila. Neoslovovalo ma to hlavne z toho dôvodu, že za posledných veľa rokov som ani raz nevyužila služby cestovnej kancelárie a tak som ozaj netušila, čo mi takýto program môže dať.

V rámci programu počas celých dvoch víkendových dní malo CK Bubo prenajaté dve sály, kde premietalo každú hodinu vždy nejakú prezentáciu o krajine, kam robia zájazdy. Na prvé takéto premietanie som šla s očakávaním, že sa o danej krajine niečo dozviem, prípadne tam uvidím nejaké pekné videá, zábery. Veľmi rýchlo som pochopila, že sa pozerám len na itinerár nejakého ich konkrétneho zájazdu, pri čom ku každému bodu majú pripravenú pre divákov 1-2 fotografie s odprezentovaním, čo teda daný bod programu obsahuje. Nebolo to nič viac. Sklamalo ma to, ale vravím si OK, drahé zájazdy, môžu si dovoliť drahú reklamu. Viac som to neriešila a prešla som skôr do sekcie gastra, kde som sa obšmietala pomedzi stánky. Ku koncu dňa však malo Bubo v programe pre mňa celkom zaujímavú prezentáciu pod názvom Tri najkrajšie body Afriky. Zaujalo ma to, lebo vidieť tú pravú Afriku je môj zatiaľ nesplnený sen. Keďže som ozaj nemala čo robiť, tak som si povedala, že sa pôjdem pozrieť.
OK, opäť obrázkový itinerár. Tak si teda aspoň pozriem, aký zájazd to ponúkajú - bežalo mi v hlave, i ked už v ten čas som cítila mierne znepokojenie, keď som sa dozvedela, že jedným z bodov programu je aj Safari. Že vraj jedno z najlepšie hodnotených.
Viete, ja sama za seba ešte neviem, či som úplne proti Safari. Ale už dnes viem, že som proti tým, s ktorými sa neraz v Afrike môžeme stretnúť. Takzvané "divoké" Safari, kde zvieratá nachádzajú "náhodou" pohodenú potravu v okolí ciest, kade zvyknú prechádzať džípy. Tieto zvieratá si totiž na túto ľahko nadobudnutú potravu zvyknú, rovnako ako sa zvyknú zdržovať v blízkosti ľudí. Úplne proti prírode, len aby sme my ľudia mali nejakú zábavu. Nehovoriac o tom, že zvieratám sú neraz do tohto mäsa pridávané rôzne utlmovacie látky.

Vedeli ste o tom, že do Afriky sa chodí polovať na "divoké" levy, pri čom tieto levy sú od malička vychovávané v špecializovaných staniciach a sú vypúšťané do voľnej prírody až tesne pred lovom? Len aby turistickí lovci mali zo seba dobrý pocit, že "vystopovali" divoké zviera.
Divoké zviera vychovávané v zajatí a oklamaný lovec. Čo z toho má organizátor? Peniaze. Čo z toho má lovec? Klamný pocit úspešnosti. Čo z toho má lev?
No nič. To som už trochu odbočila.

Bubo teda začalo svoju prezentáciu v Kapskom meste. Postupne sa presunulo k Viktóriiným vodopádom a vyzeralo to naozaj pekne. Pre ľudí, ktorí nevedia ako cestovať, to zaručene spĺňa spôsob. Prečo nie... Potom už prišlo na radu aj mnou spomínané Safari a Bubo nám ponúkol zábery, ako si tam zvieratá lovia iné zvieratá. To ma celkom ukľudnilo. Hovorím si, že to vyzerá fajn. Spoza mňa sa ozvalo niekoľkonásobné "FUJ", čo ma pobavilo. Potom však moderátor, čo prednášal itinerár poznamenal niečo v zmysle, že sa nemáte báť, ak k nám podídu napríklad divoké slony, lebo oni si už na prítomnosť ľudí začínajú zvykať. Trochu mi stislo žalúdok a hovorila som si, že to predsa nie je v poriadku. Ak si zvyknú na ustráchaných turistov, to znamená, že sa im vypne ich prirodzený pud sebazáchovy a nebudú sa báť ľudí vôbec!
Bilo sa to vo mne, ale snažila som sa prijať tento fakt, že divá príroda už u nás na zemi prestáva existovať. Vždy keď si to uvedomím, pocítim bezmocnosť a smútok. Následne ma však dorazilo, keď pán moderátor uviedol ako jednu z ponúk, že po skončení Safari, neviem na akom špeciálnom mieste, môžu ísť ľudia s "divokým" levom na prechádzku do prírody. Môžu si s ním urobiť fotku či si ho pohladiť... Zakončil to vetou: "A to bez toho aby tieto divoké zvieratá v ich prirodzenom prostredí boli akokoľvek zdrogované." Odprezentoval to pomaly tak, akoby si tie levy v Afrike vystáli frontu na vysnívané zamestnanie alebo čo... Áno. Uvedomila som si. Bolo nám to odprezentované ako niečo úplne normálne. Správne. Ako skvelá ponuka.
Akoby sme nerobili nič zlé.
Kto by predsa nechcel fotku s levom priamo z Afriky? Hlavne keď ten lev je taký pokojný pri tých ľuďoch... Nie, to vôbec nie je podozrivé. Hlavne sa nad tým netreba zamýšľať! A necíťme sa preto zle, práve naopak! Tešme sa z toho, že ten lev tak zrozumnel a je ochotný sa s nami ísť prejsť. Na rozlúčku ho poškrabkajme za uškami a... Poďme to naučiť aj žralokov.

Romi