Ako som bola na prezentácii BUBA o Afrike
Viac
menej omylom som sa v jeden deň z víkendu ocitla na cestovateľskom
veľtrhu. Nemám rada takéto akcie, z programu ma viac menej nič nezaujalo,
ale okolnosti sa naskytli tak, že som tam predsa len skončila. Neoslovovalo ma
to hlavne z toho dôvodu, že za posledných veľa rokov som ani raz nevyužila
služby cestovnej kancelárie a tak som ozaj netušila, čo mi takýto program
môže dať.

V
rámci programu počas celých dvoch víkendových dní malo CK Bubo prenajaté dve
sály, kde premietalo každú hodinu vždy nejakú prezentáciu o krajine, kam
robia zájazdy. Na prvé takéto premietanie som šla s očakávaním, že sa o danej
krajine niečo dozviem, prípadne tam uvidím nejaké pekné videá, zábery. Veľmi
rýchlo som pochopila, že sa pozerám len na itinerár nejakého ich konkrétneho
zájazdu, pri čom ku každému bodu majú pripravenú pre divákov 1-2 fotografie s odprezentovaním,
čo teda daný bod programu obsahuje. Nebolo to nič viac. Sklamalo ma to, ale
vravím si OK, drahé zájazdy, môžu si dovoliť drahú reklamu. Viac som to neriešila
a prešla som skôr do sekcie gastra, kde som sa obšmietala pomedzi stánky.
Ku koncu dňa však malo Bubo v programe pre mňa celkom zaujímavú prezentáciu
pod názvom Tri najkrajšie body Afriky. Zaujalo ma to, lebo vidieť tú pravú
Afriku je môj zatiaľ nesplnený sen. Keďže som ozaj nemala čo robiť, tak som si
povedala, že sa pôjdem pozrieť.
OK, opäť obrázkový itinerár. Tak si teda aspoň pozriem, aký zájazd to ponúkajú
- bežalo mi v hlave, i ked už v ten čas som cítila mierne
znepokojenie, keď som sa dozvedela, že jedným z bodov programu je aj
Safari. Že vraj jedno z najlepšie hodnotených.
Viete, ja sama za seba ešte neviem, či som úplne proti Safari. Ale už dnes
viem, že som proti tým, s ktorými sa neraz v Afrike môžeme stretnúť.
Takzvané "divoké" Safari, kde zvieratá nachádzajú "náhodou" pohodenú potravu v okolí
ciest, kade zvyknú prechádzať džípy. Tieto zvieratá si totiž na túto ľahko
nadobudnutú potravu zvyknú, rovnako ako sa zvyknú zdržovať v blízkosti ľudí.
Úplne proti prírode, len aby sme my ľudia mali nejakú zábavu. Nehovoriac o tom,
že zvieratám sú neraz do tohto mäsa pridávané rôzne utlmovacie látky.
Vedeli ste o tom, že do Afriky sa chodí polovať na "divoké" levy, pri čom
tieto levy sú od malička vychovávané v špecializovaných staniciach a sú
vypúšťané do voľnej prírody až tesne pred lovom? Len aby turistickí lovci mali
zo seba dobrý pocit, že "vystopovali" divoké zviera.
Divoké zviera vychovávané v zajatí a oklamaný lovec. Čo z toho má
organizátor? Peniaze. Čo z toho má lovec? Klamný pocit úspešnosti. Čo z toho
má lev?
No nič. To som už trochu odbočila.

Bubo
teda začalo svoju prezentáciu v Kapskom meste. Postupne sa presunulo k Viktóriiným
vodopádom a vyzeralo to naozaj pekne. Pre ľudí, ktorí nevedia ako cestovať,
to zaručene spĺňa spôsob. Prečo nie... Potom už prišlo na radu aj mnou
spomínané Safari a Bubo nám ponúkol zábery, ako si tam zvieratá lovia iné
zvieratá. To ma celkom ukľudnilo. Hovorím si, že to vyzerá fajn. Spoza mňa sa
ozvalo niekoľkonásobné "FUJ", čo ma pobavilo. Potom však moderátor, čo
prednášal itinerár poznamenal niečo v zmysle, že sa nemáte báť, ak k nám
podídu napríklad divoké slony, lebo oni si už na prítomnosť ľudí začínajú
zvykať. Trochu mi stislo žalúdok a hovorila som si, že to predsa nie je v poriadku.
Ak si zvyknú na ustráchaných turistov, to znamená, že sa im vypne ich
prirodzený pud sebazáchovy a nebudú sa báť ľudí vôbec!
Bilo sa to vo mne, ale snažila som sa prijať tento fakt, že divá príroda už u nás
na zemi prestáva existovať. Vždy keď si to uvedomím, pocítim bezmocnosť a smútok.
Následne ma však dorazilo, keď pán moderátor uviedol ako jednu z ponúk, že
po skončení Safari, neviem na akom špeciálnom mieste, môžu ísť ľudia s "divokým"
levom na prechádzku do prírody. Môžu si s ním urobiť fotku či si ho pohladiť...
Zakončil to vetou: "A to bez toho aby tieto divoké zvieratá v ich prirodzenom
prostredí boli akokoľvek zdrogované." Odprezentoval to pomaly tak, akoby si tie
levy v Afrike vystáli frontu na vysnívané zamestnanie alebo čo... Áno.
Uvedomila som si. Bolo nám to odprezentované ako niečo úplne normálne. Správne.
Ako skvelá ponuka.
Akoby sme nerobili nič zlé.
Kto by predsa nechcel fotku s levom priamo z Afriky? Hlavne keď ten
lev je taký pokojný pri tých ľuďoch... Nie, to vôbec nie je podozrivé. Hlavne
sa nad tým netreba zamýšľať! A necíťme sa preto zle, práve naopak! Tešme
sa z toho, že ten lev tak zrozumnel a je ochotný sa s nami ísť
prejsť. Na rozlúčku ho poškrabkajme za uškami a... Poďme to naučiť aj žralokov.

Romi
