Nasledujúce riadky budú mojim príbehom. Nečakala som, že môj blog otvorím až
takto úprimne. Avšak chcem, aby ste vedeli, akou cestou som si musela prejsť,
aby mohli vzniknúť tieto stránky. Som bývala krasokorčuliarka, majsterka Slovenska, tanečníčka, choreografka,
možno trochu youtuberka a taktiež už niekoľko rokov pomáham ľuďom. Milujem
cestovanie a dobré jedlo. Pohyb, prírodu a smiech. Všetko to znie
super? Možno to poznáte aj vy, že zdanie občas klame.
Za týmto všetkým sa celé roky ukrývala moja vnútorná
nespokojnosť. Vyplývala z úplne jednoduchej veci - nemala som sa rada.
Viem, dnes už je to klišé. Všade na nás padajú informácie o tom, ako je
dôležité mať sa rád. Paradoxne, mať k sebe kladný vzťah je základom
všetkého, čo v živote robíte. Takže klišé - neklišé...
Ja som navyše bojovala s nutkaním samu seba zničiť. Nenávidela som sa
natoľko, že som mávala obdobia, kedy som celú svoju pozornosť zameriavala len
na techniky ako ublížiť samej sebe. A tu končila celá sranda.
Budem sem pridávať to, čo má baví, to čomu sa venujem a robím
s láskou.
Bez výnimiek.
Po pravde neviem, kde toto všetko u mňa vzniklo. Môžem
polemizovať nad zlým vzťahom mojich rodičov, nad ich hádkami či násilím.
Rovnako sa môžem zamyslieť, či to nesúvisí s vrcholovým športom alebo
čímkoľvek iným. Ale úprimne? Nepoznám odpoveď. Možno som sa s tým už
narodila.
Dnes už vidím, ako je strašné mať k sebe takýto vzťah.
Od detstva som si o sebe myslela aká som nemožná,
neschopná, nič nerobím poriadne, nič nedokážem... Pri tom navonok som bola
presný opak. Väčšinou všetko do čoho som sa pustila, mi išlo. Na činnosti,
ktorým som sa venovala, som bola talentovaná a v kolektíve obľúbená.
Keď som okolo puberty začala používať iných ľudí nato, aby
mi ublížili, začala som si pripúšťať, že takto to nechcem. Trvalo to však dlhé
roky, až som si skutočne povedala: DOSŤ! Stačilo...
Posledných desať rokov pracujem na sebe, vlastnom sebarozvoji,
vzťahu k sebe samej, skúmam moje emócie a hľadám pozitívny vzťah
k malej i dospelej Romi. Podarilo sa! Posledné roky je u mňa
všetko inak a čo je najdôležitejšie, je to stále lepšie a lepšie. Som
na seba hrdá, že som sa rozhodla nastúpiť na cestu, kde budem žiť život tak,
aby som bola šťastná.
Vďaka mojej ceste, môjmu pochopeniu aj tej druhej strany,
ktorá je plná temnoty, mohli dnes vzniknúť tieto stránky. Môžem vám postupne
predať moju osobnú skúsenosť ako v sebe otočiť nenávisť na niečo pozitívne
a krásne.